Ľalie - IX.

V prstoch som prevracal zodraté sokolie pero a čakal, čo z riaditeľa vypadne. Kým sa snažil sformulovať, čo odo mňa chce, vyzrel som z okna na študentov užívajúcich si voľno po skúškach.

Lillien ma vytiahla na piknik. Trocha hlúpy nápad, ale súhlasil som, aby som bol s ňou.
Doniesla šišky a ako sme ich jedli, stále sa ma pýtala na niečo z nášho sveta.
„Aký vysoký sú asi obrovia?“
„Asi 50 – 70 metrov,“ odhadol som.
„Veľa.“
„Uhm.“

Albus prerušil moju spomienku na príjemné letné popoludnie.
„Severus, potrebujem tvoju pomoc.“
„To je mi jasné. O čo ide?“
„Budeš učiť Harryho.“
„Nie!“